Partnerské projekty (Kultúra a umenie)

Ako vyzerali nevesty v minulom storočí a čo si obliekali v najkrajší deň svojho života? Aké tradície si ctili? Aj na tieto otázky priniesla odpovede výstava s názvom „Nevesta minulosti“, ktorá sa konala v nádherných priestoroch Trenčianskeho hradu v období od 1. júla do 15. septembra 2022.

Celkovo 53 kusov šiat a doplnkov, ktoré mapovali svadobnú módu päťdesiatych až deväťdesiatych rokov minulého storočia, si mohli návštevníci výstavy prezrieť počas leta 2022 každú druhú sobotu v mesiaci. Sprievodnými aktivitami boli komentované odborné prehliadky s kurátormi výstavy. Výstava sa konala s podporou Trenčianskeho múzea, Trenčianskeho samosprávneho kraja, Nadácie SPP a jej kurátormi boli zberatelia Juraj Furo a Tomáš Hommonai.

Podujatie potešilo všetkých priaznivcov dobovej módy a svoje vďačné publikum si našlo najmä medzi dámami. Veď zbierka svadobných retro odevov je rarita, akú len tak vidieť hocikde nemožno!

Finančné prostriedky z Programu podpory partnerstiev boli v projekte použité na:

• 50 ks krajčírskych torz, ktoré slúžili na vystavenie unikátnych svadobných šiat zo zbierky Juraja Fura.

 

Európsky Festival humoru a satiry Kremnické gagy je medzinárodným kultúrnym podujatím, ktoré vzniklo v roku 1981 v meste Kremnica, ktoré leží v geografickom strede Európy. Počas posledného augustového víkendu každý rok uvádza inšpiratívne diela či výkony umelcov z celého sveta.

Cieľom projektu bol kvalitný a umelecky hodnotný medzinárodný program so vzdelávacím presahom s názvom Kremnické gagy. Festival prehlbuje vzťah ľudí k nekomerčnej zábave a kultúre, zvyšuje kvalitu ich života hodnotným, najmä živým kontaktným umením a upozorňuje na dôležitosť smiechu ako zdraviu prospešného fenoménu. Jeho výsledkom je multižánrová prehliadka umeleckého programu s dôrazom na humor, satiru a kultivovanú zábavu.

Programová štruktúra berie ohľad aj na detského diváka a jeho rodinu s cieľom pestovania vkusu, empatie, pokory a tolerancie. Projekt vytvára priaznivé podmienky aj pre sociálne slabšie komunity stredoslovenského regiónu a ich prístup ku kultúrnym hodnotám a zážitkom.

Projekt bol v roku 2021 realizovaný na 12 festivalových scénach a 40. ročník sa uskutočnil počas posledného augustového víkendu v geografickom strede Európy. Na tomto mieste počas štyroch dní sústredil netradičné, zábavné, pozoruhodné a inšpiratívne predstavenia s tematickým zameraním na kvalitný humor a kultivovanú zábavu.

Finančné prostriedky z grantového Programu podpory partnerstiev boli v projekte použité na:

• prenájom a inštaláciu šapito,
• prenájom oplotenia a toaliet,
• polygrafické služby.

 

 

 

Martineum - meštiansky dom v opevnení mesta Bratislavy je národnou kultúrnou pamiatkou. Prešiel komplexnou pamiatkovou obnovou a je adaptáciou pôvodného meštianskeho domu vstavaného medzi hradby. Realizovaná bola aj dostavba prepojenia s katedrálou sv. Martina.

Dejiny meštianskeho domu na Rudnayovom námestí v Bratislave sú dejinami mestských hradieb hlavného mesta, ktoré mali za úlohu chrániť mesto a oddeliť ho od podhradia. Tie začali vznikať v 13. storočí a úsek pri Katedrále sv. Martina bol dobudovaný až koncom 14. storočia. Krátko po dostavbe južnej predsiene katedrály v 16. storočí vznikla aj menšia zaklenutá prístavba k hradobnému múru. Koncom 17. storočia mestské hradby skončili svoju obrannú úlohu a na základe nariadenia Márie Terézie došlo k zbúraniu i zastavaniu ich veľkej časti. Hradby začali plniť novú – obytnú úlohu. V roku 1778 integrovali múry mestského opevnenia do nového trojpodlažného, podpivničeného a reprezentatívneho meštianskeho domu. V 19. storočí bola upravená východná fasáda v klasicistickom štýle a objekt dostal severnú, neskôr asanovanú prístavbu, do ktorej bol prebúraný vstup cez hradobný múr. Až do 20. storočia bola budova obývaná. Aj keď druhá svetová vojna budovu ušetrila, zostala opustená. Nasledovala nedokončená rekonštrukcia na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia a jej následné chátranie.

Objekt získala v rámci reštitúcie do vlastníctva Rímskokatolícka cirkev. Viaceré záchranné i odborné výskumy sa postupne zrealizovali od 70. rokov minulého storočia až do roku 2017. V roku 2009 bola síce na objekte vymenená strecha, skutočná obnova objektu sa však naplno rozbehla až v auguste 2019 a trvala dva roky. Rozhodovanie o koncepte, ktorým smerom by sa mala obnova uberať, malo jasného víťaza. Z viacerých návrhov presvedčil koncept zázemia pre liturgické slávenia, ale i kultúrne a štátne podujatia, ktorý katedrála sv. Martina po vzniku Bratislavskej arcidiecézy veľmi potrebovala. Zelenú tak dostala aj najodvážnejšia časť rekonštrukcie, prepojovací objekt s Katedrálou sv. Martina. Práce na obnove boli uskutočnené na úrovni stavebnej rekonštrukcie, umelecko-remeselných prác a reštaurovania členmi komory reštaurátorov.

Obnovený objekt dostal názov Martineum. V Meštianskom dome je zriadený infopoint pre turistov prichádzajúcich do Katedrály sv. Martina, kaviareň s posedením a aj miesto pre malú expozíciu v pivničnom medzihradbovom priestore. Zároveň vzniklo zázemie pre službu Katedrály sv. Martina pri cirkevných, spoločenských a štátnických akciách. Prvýkrát poslúžil 14. septembra 2021, ako zázemie pri návšteve svätého otca
Františka.

Národná kultúrna pamiatka MARTINEUM - meštiansky dom v opevnení, BRATISLAVA, získala v roku 2021 cenu Kultúrna pamiatka roka - Fénix, za obnovu/reštaurovanie objektu národnej kultúrnej pamiatky alebo jeho ucelenej časti. Cena bola udelená za záchranu ruiny národnej kultúrnej pamiatky, jej sfunkčnenie a integráciu do historického jadra mesta Bratislavy.

Súčasťou ocenenia bola finančná odmena 10 000 eur od Nadácie SPP, generálneho partnera súťaže.

 

Hrad Uhrovec je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá sa nachádza na vrchole zalesneného vápencovo-dolomitického brala, jedného z kopcov Strážovských vrchov a je pomenovaná podobne ako blízka obec Uhrovské Podhradie. Realizácia obnovy hospodárskej, neskororenesančnej, trojpodlažnej budovy na dolnom nádvorí hradu bola v mnohých ohľadoch doslova priekopnícka. Išlo o prvé prinavrátenie priznanej strechy v prostredí ruiny hradu od konca 70. rokov 20. storočia. Tento krok umožnilo predovšetkým množstvo zachovaných stavebných prvkov, ktoré bolo možné odčítať, doplniť a reštaurovať.

Začiatok dejín hradu siaha do 13. storočia a čias trenčianskeho župana Báša z rodu Hung-Poznanovcov. Po jeho smrti hrad získal Matúš Čák a udržal si ho počas svojho života. Následne vlastnícke práva k hradu niekoľko storočí putovali po rôznych, aj kráľovských rukách, až k rodu Zayovcov. K jeho postupnej deštrukcii napokon prispeli presťahovaním do pohodlnejšieho kaštieľa v Uhrovci. Počas 18. storočia sa hrad využíval aj ako väznica. V roku 1848 bol pravdepodobne podpálený povstaleckými oddielmi Hurbanovcov a odvtedy začal pustnúť.

S čistením hradu sa začalo už v roku 1995 a neskôr sa na záchranu hradu podujalo OZ Hrad Uhrovec v roku 2015, ktoré je správcom a realizátorom obnovy. Vďaka tomu, že bol hrad opustený „iba“ približne 150 rokov, patrí k najzachovalejším ruinám na Slovensku s množstvom zachovaných konštrukčných detailov.

Dôraz sa kládol na pôvodné technológie, materiály a zabezpečenie životnosti stavby v náročnom prostredí. Obnova bola realizovaná tak, aby sa ostala zachovaná pôvodná substancia pamiatky. Stabilizovali sa obvodové múry, doplnili ochranné vrstvy, osadili sa ručne kresané trámy a obnovy sa dočkali aj masívne podlahy z borovicových dosiek. Okná s odolnými dubovými rámami a s ľahkými krídlami z mäkkého dreva vypĺňajú tabule z ručne liateho skla, čo vytvára pri prechode svetla jedinečnú atmosféru v interiéri. Zaujímavosťou je kachľová pec na druhom nadzemnom podlaží. Vznikla totiž na základe odtlačku jej tvaru v omietke. Ako vzor pre výrobu kachlíc poslúžil nález pôvodného črepu v prikurovacom otvore pece. Špecifickou úlohou bolo tiež prepojenie jednotlivých úrovní trojpodlažnej stavby.

Vďaka komplexnej obnove dnes hospodárska budova opäť žije a poskytuje napríklad zázemie ľuďom, ktorí sa podieľajú na ďalšej systematickej obnove hradu.

Národná kultúrna pamiatka HRAD UHROVEC získala v roku 2021 cenu Kultúrna pamiatka roka - Fénix, za výnimočný počin záchrany národnej kultúrnej pamiatky. Cena bola udelená za vysoko odborný a profesionálny prístup pri záchrane, sanácii a sprístupnení hradných
ruín, najmä hospodárskej budovy.

Súčasťou ocenenia bola finančná odmena 10 000 eur od Nadácie SPP, generálneho partnera súťaže.

 

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre je národnou kultúrnou pamiatkou. Počas jedenástich rokov bola zrealizovaná celková obnova jeho exteriéru, interiéru, mobiliáru a všetkých detailov na zodpovedajúcej kvalitatívnej úrovni pod odborným dohľadom Krajského pamiatkového úradu Bratislava.

História kostola siaha do 2. polovice 13. storočia. Historické dokumenty udávajú, že jeho prvými stavebníkmi boli pravdepodobne členovia významného rodu Hederikovcov, známi aj ako páni z Kyseku (Köszegu). V súčasnosti kostol spoluvytvára južný okraj pamiatkovej zóny mesta Modra a patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi.

Kostol bol pred začiatkom obnovy v silne narušenom stave a mal poškodenie strechy. Enormné zavlhčenie stavby spôsobené nefunkčným odvodňovacím systémom spôsobovalo deštrukciu stavby. Príčinou bolo najmä zhromažďovanie dažďovej vody pod budovou kostola. Komplexná obnova kostola do dnešnej podoby prišla v hodine dvanástej a začala sa vďaka iniciatíve občianskeho združenia Záchrany cirkevných pamiatok v Modre v roku 2010.

Celková obnova pamiatky bola realizovaná tradičnými stavebnými technológiami s ohľadom na zachovanie historických remeselných postupov a autenticity objektu. Obnovou prešla strecha s krovom a štítmi, nasledovala sanácia zavlhnutých múrov a odvodnenie kostola. Počas výkopových prác bolo objavené dvojpriestorové osárium, základy gotickej veže, ale aj zaujímavý nález hracej kocky. Vzácnym objavom sú nástenné maľby z konca 13. a 14. storočia. Tejto vrstve však predchádzali o niečo staršie maľby v podobe fragmentu sediacej korunovanej postavy v žehnajúcom geste a výjavu s apoštolmi v arkádach. Na mieste severného bočného oltára boli objavené stopy po baldachýnovom oltári z 1. polovice 14. storočia. Maľby boli zdigitalizované špecializovaným oddelením Pamiatkového úradu SR a odborne zreštaurované.

Výsledkom jedenásťročnej obnovy je jedinečná sakrálna stavba, ktorá je skvelým príkladom spolupráce dobrovoľníkov z miestnej komunity, jednotlivcov, odborníkov a viacerých inštitúcií.

Kostol je sprístupnený všeobecnej i odbornej verejnosti, ako aj veriacim pri sviatkoch, pútnikom, návštevníkom cintorína i návštevníkom hrobu Ľ. Štúra.

Národná kultúrna pamiatka KOSTOL sv. JÁNA KRSTITEĽA, MODRA, získala v roku 2021 cenu Kultúrna pamiatka roka - Fénix, za obnovu/reštaurovanie objektu národnej kultúrnej pamiatky alebo jeho ucelenej časti. Cena bola udelená za príkladnú obnovu a reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky.

Súčasťou ocenenia bola finančná odmena 10 000 eur od Nadácie SPP, generálneho partnera súťaže.